OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Najkrajšie katedrály sveta.

Katedrály-informácie o nich

Tu sa stretnete s informáciami o Katedrálach!!! :)

 

Informácia: Nikdy to nebude hotové,lebo tu stále budem niečo pridávať!!! :DDDD

 

Katedrála Notre Dame:
Katedrála Notre-Dame v Paríži (čiže katedrála Panny Márie , zastaralo Chrám Matky Božej ), francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris , jegotická rímskokatolícka katedrála , stojaca na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seine v  Paríži . Je to domovská katedrála parížskej rímskokatolíckej arcidiecézy a je považovaná za jeden z najkrajších príkladov francúzskej gotickej architektúry . Jej stavba sa začala v roku 1163 a po 182 rokoch, roku 1345 , bola dokončená. Patrí aj medzi skvosty celoeurópskej stredovekej architektúry - hlavne pre svoj ​​unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre . Je preslávená tiež použitím vonkajších oporných oblúkov obvodových múrov. Priečelie je zdobené početnýmisochami . Výška veží je 69 m.Katedrála pri vchode ohromí svojou veľkosťou (130m dĺžky, 50m šírky, 35m výšky) a je schopná pojať až 9000 osôb.

Valcové piliere s priemerom 5m rozdeľujú kostol na päť chrámových lodí. Galéria s dvoj-otvorovými oknami obieha nad arkádami a vo svojej klenbe je predstihnú veľkými oknami, ktorými do kostola preniká jemné svetlo.

Na každom konci priečne chrámovej lodi sú ružicové okná s nádhernými mozaikami z XIII. storočia. Ružicové okno nachádzajúce sa na severnej strane obsahuje námety zo Starého zákona a Pannu Máriu s dieťaťom v jeho strede, zaslúžene preslávenej svojou nádhernou modrou, ktorá z nich septembra.

transeptu prechádza do chóru, ktorý má na svojom vchode dva piliere . Pravý pilier uchováva slávnu sochu Notre-Dama-de-Paris zo XIV. storočia, ktorá sa v minulosti nachádzala v Kaplnke sv.Aignan.

podloubí s paprskovitými kaplnkami je uložené veľa hrobiek .

Po otočení sa na konci katedrály smerom ku vchodu je vidieť veľké ružicové okno nad organom zo 17. storočia , obsahujúce mesačná znaky, zlozvyky a cnosti .

image

 

 

Katedrála v Kolíne:


Kolínsky dóm je dóm v Kolíne nad Rýnom v Nemecku.

Stavali ho vyše 600 rokov. Táto jediná klasická katedrála na nemeckej pôde je preto nielen pamätníkom stredoveku, ale aj architektonickýmdielom 19. storočia. Od roku 1996 je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.

 

Informácie

 

Celková dĺžka 144,58 m
Celková šírka 86,25 m
Šírka prierezu fasády 39,95 m
Šírka katedrály vo vnútri 45,19 m
Šírka prierezu západnej časti fasády 61,54 m
Výška severnej veže 157,38 m
Výška južnej veže 157,31 m
Počet schodov k vrcholu veže 509 (97,25 m = 152,5 m )
Počet zvonov 11 (8 zvonov v južnej veži), 3 vežičky, najväčší zvon je zvon sv.Petra
Výška priečnej fasády 69,95 m
Výška vežičky 109,00 m
Výška štítu 61,10 m
Výška strednej lode vo vnútri 43,35 m
Výška bočnej lode vo vnútri 19,80 m
Nadstavba plochy katedrále - odhad 7.914 m²
Plocha okien - odhad 10.000 m²
Plocha strechy - odhad 12.000 m²
Prestavená miestnosť bez bočnej podpory 407.000 m³
Veľkosť plochy západnej fasády 7.000 m²
Spotrebované množstvo kameňa - odhad 300.000 t
Počet miest 4000
Náklady ročne 10 miliónov €
Adresa Domkloster 4, 50667 Köln
 

 

Katedrála v Remeši:

Katedrála Notre-Dame v Remeši vznikla na žiadosť remešského arcibiskupa vybudovať katedrálu, ktorá by zodpovedala významu udalosti korunovácie francúzskych kráľov. Stavba sa začala po požiari v roku 1210 za vlády kráľa Filipa II. Korunovácia Ľudovíta VIII. (1223) aĽudovíta IX. Svätého (1226) sa konala uprostred staveniska. Nová stavba sa vyznačuje najvyššou dosiahnuteľnou jednotou.Katedrála v Remeši je nesporne majstrovské dielo francúzskej vrcholnej gotiky. Zvláštnosťou tejto katedrály je nielen jej účel ako miesto prekorunováciu, ale i jej sochárska výzdoba, ktorá je rozšírená až na vnútornú stranu západného portálu. V sochárskej tvorbe sa prejavuje politickývýznam hodnostárov, ktorí ju využívali.

Stavitelia pri stavbe využili vzor zo Chartres s výnimkou niektorých obohacujúcich detailov z miestnej tradície. Sochárska práca bola v stredovekuplne v službách náboženstva ako didaktický prostriedok a súčasne liturgická potreba. Tesanie a rezanie sôch, s výnimkou využitia na výzdobu architektúry interiérov a exteriérov, sa v stredoveku robilo v závislosti na liturgických potrebách.

.images__1_

Katedrála sv. Pavla v Londýne 

Katedrála svätého Pavla (angl. St Paul's Cathedral, ofic. Cathedral Church of Paul the Apostle) je baroková sakrálna stavba stojaca na Ludgate Hilllondýnskom obvode City of London. Súčasná stavba pochádzajúca zo 17. storočia (v poradí štvrtá katedrála svätého Pavla v Londýne) je najväčšouprotestantskou katedrálou a štvrtou najväčšou kresťanskou sakrálnou stavbou na svete. Je sídelnou katedrálou londýnskeho biskupa.

St Pauls aerial.jpg

 

Katedrála v Amiens:

Stavba katedrály začala roku 1220, když předchozí stavba o dva roky dříve vyhořela. Zahájil ji biskup Evrard de Fouilloy podle plánů stavitele Roberta de Luzarches. Stavba začala – proti obyčeji – západním průčelím, v letech 1240-1258 byla pro nedostatek peněz přerušena, ale už o rok později byla hotova. Rychlé dokončení umožnila nová technika normovaných rozměrů kamenných kvádrů, na nichž se dalo pracovat po celý rok. Práce pak pokračovaly na horní části západního průčelí a jižní věži, která byla dokončena roku 1366, severní věž až počátkem 15. století. Mezi opěrné pilíře bočních lodí katedrály se oproti původnímu plánu vestavěly další kaple. Věžička na křížení je ze 16. století. Další úpravy v 18. a 19. století se týkaly vnitřního zařízení. Katedrála byla vážně poškozena za První světové války, nejcennější části však byly chráněny nebo uklizeny, takže mohla však být téměř dokonale obnovena.Katedrála má v západním průčelí dvě věže a tři bohatě zdobené portály, podobně jako oba portály křížové lodi. Má pětilodní chór s věncem kaplí, trojlodní transept a hlavní loď. Vnější délka činí 145 m, vnitřní 133,50 m, výška klenby dosahuje 42,30 m a přesahuje ji jen klenba katedrály v Beauvais. Šířka hlavní lodi je 12,15 m, bočních lodí 6,07 m. Příční loď má rozměry 62 x 29,30 m. Zastavěná plocha činí 7.700 m², objem asi 200.000 m³, což je dvojnásobek objemu pařížské katedrály Notre-Dame. Základy sahají do hloubky 8-9 m a tvoří rošt, na jehož kříženích stojí sloupy. Rozestupy sloupů jsou dodrženy s přesností 1-2 cm.

image

 

Chrám Vasila Blaženého:

Chrám Vasila Blaženého v Moskve je jedna z najznámejších budov mesta. Krikľavo a pestro zdobené fasády s rôznymi tvarmi, výklenky a typické cibuľové veže vytvárajú fascinujúce divadlo akoby z rozprávky o perníkovej chalúpke. A práve tento fascinujúci celok bol vybudovaný za vlády Ivana Hrozného – jedného z najobávanejších ruských panovníkov.Tento symbol Ruska bol postavený v roku 1561 na počesť víťazstva nad Kazachmi (ovládnutie miest Kazaň a Astrachan). Legenda vraví, že po dostavaní dal cár Ivan architektovi vypichnúť oči, aby už nikdy nepostavil nič tak krásne.Faktom je, že sa vďaka svojej jedinečnosti dostal na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO ako súčasť celého Kremlinu.Chrám je pre verejnosť otvorený každý deň okrem utorka a prvého pondelka v mesiaci od 11.00 do 18.00 hod. Vstupné je 3,30$.

Katedrála sv. Víta:

Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha, (tiež Chrám sv. Víta), je najväčšou a najvýznamnejšou sakrálnou stavbou Prahy. Do roku 1997 bol pre katedrálu používaný názov Katedrála sv. Víta. V tomto roku pražský arcibiskup, kardinál Miloslav Vlk svojím dekrétom udelil katedrále súčasné pomenovanie.

Katedrála je zasvätená trom svätcom a patrónom Čiech: sv. Vítovi, mučeníkovi, přemyslovskému kniežaťu Václavovi, ktorý na terajšom mieste založil prvú rotundu a sv. Vojtechovi, druhému pražskému biskupovi.Základný kameň ku gotickej katedrále bol položený za účasti kráľa Jána Luxemburského, jeho synov Karola IV. a Jána Jindřicha, arcibiskupa Arnošta z Pardubíc, duchovenstva, šľachty a rytierstva 21. novembra 1344.

Chrám bol založený ako stavba katedrálneho typu podľa vzoru francúzskych katedrál, s vencom kaplniek okolo vlastného chóru a zložitým oporným systémom. Prvý staviteľ Matej z Arrasu, majster povolaný z pápežského Avignonu vystaval počas ôsmich rokov (1344 – 1352) časť prízemného chórového záveru; na neho naviazal Petr Parléř zo švábskeho Gmündu, ktorý dokončil spodnú kaplnkovú časť, postavil vysoký chór so sifónovou klenbou (v r. 1371 – 1376) a oporný systém (v r. 1371 – 1385). Po vysvätení chóru chrámu v r. 1385 bol položený v r. 1392 základný kameň k chrámovej lodi a v r. 1396 k veľkej chrámovej veži, v stavbe ktorej pokračovali po Parléřovej smrti (v r. 1399) jeho synovia.

Husitské revolučné hnutie prerušilo stavbu chrámu na veľa rokov. Chrám bol pri obsadzovaní Pražského hradu husitmi v r. 1421 poškodený, množstvo oltárova chrámového zariadenia bolo zničených. Počas panovania Vladislava II. Jagellonského boli položené základy k severnej veži a k pilierom hlavnej lode (v r.1509 – 1511), ale v stavbe sa nepokračovalo.

Oporný systém katedrály

V roku 1541 bol chrám poškodený požiarom; opravovali ho stavitelia Hans Tirol a Bonifác Wohlmut. Počas stavovského povstania bol v r. 1619 chrám protestantmi vyplienený a zmenený na modlitebňu.

V roku 1673 bol uskutočnený ďalší pokus o dostavbu katedrály počas návštevy cisára Leopolda I. Habsburského a položené základy barokovej lode podľa projektu staviteľa Giovanniho Domenica Orsiho. Chrám bol silno poškodený pruským delostrelectvom počas sedemročnej vojny v roku 1757.

V roku 1861 začala svoju činnosť Jednota pre dostavbu chrámu, ktorá po dôkladnej oprave starej gotickej časti, pri ktorej bol odstránený negotický mobiliár, v rokoch 1873 – 1929 chrám dostavala do dnešnej podoby. Činnosť hnutia začal Josef Kranner v r. 1871, po ňom do r. 1899 ju viedol Josef Mocker a po jeho smrti Kamil Hilbert.

image

 

Katedrála sv. Štefana vo Viedni:

Dóm svätého Štefana (nem. Stephansdom, celým menom Domkirche St. Stephan zu Wien - „dóm(ový kostol) sv. Štefana vo Viedni“) je najväčšia katedrálavo Viedni.Z najstaršej stavby kostola sv. Štefana z 12. storočia sa nezachovali žiadne pamiatky. Západná fasáda s obrou bránou a vežami pochádza z druhej neskorej románskej stavby (1230 – 1263).

V rokoch 1304 – 1340 vznikla prvá časť gotickej novostavby, Albertínský spevácky chór. Vojvoda Rudolf IV. Habsburský, nazývaný „Zakladateľ“, položil v roku1359 základný kameň k neskorogotickému rozšíreniu stavby, ktoré zahrňovalo zväčšenie stredovej časti kostola a výstavbu gotických veží. Južná veža s výškou 136,7 m; ktorú Viedenčania volajú „Steffl“, bola dokončená v roku 1433 a stala sa symbolom Viedne.

Po roku 1511 boli zastavené práce na severnej veži. Nedokončená gotická veža s výškou 68,3 m bola dostavaná v štýle renesancie až v rokoch 1556 – 1578. Zarážajúca asymetria veží dodáva dómu charakteristickú podobu. V 17. a 18. storočí dostal dóm barokové oltáre, maľba na zvýšenom oltári zobrazuje ukameňovanie sv. Štefana, prvého kresťanského mučeníka a patróna chrámu.

image

 

Katedrála v Miláne:

 

Milánsky dóm (tal. Il Duomo di Milano) je gotická katedrála v Miláne v Taliansku. Je to sídlo milánskeho arcibiskupa, v súčasnosti je ním Dionigi Cardinal Tettamanzi. Katedrála je svetoznámym turistickým miestom, v dejinách hrala veľkú rolu v etablovaní kresťanstva a katolíckych tradícií.

Katedrála sa stavala od neskoršieho 14. storočia až po začiatok 16. storočia. Dóm patrí k najväčším na svete, druhá najväčšia katedrála v Taliansku (prvá jeBazilika sv. Petra v Ríme), druhá najväčšia gotická katedrála (najväčšia gotická katedrála na svete je katedrála v Seville).

image